Ako si hádkami likvidujeme vzťah? Týchto zlozvykov sa vo vzťahu musíš zbaviť

Kľúčom k harmonickému vzťahu je prestať toho druhého neustále negatívne komentovať.

Zdroj: Shutterstock

Vzťahy sú veľmi častou a obľúbenou témou, pretože na dennom poriadku tešia či trápia snáď každého z nás. Aj keď si to možno nechceme priznať, vzťahy nás dosť ovplyvňujú a niektoré situácie nie je vôbec jednoduché znášať.

Obrátili sme sa preto na odborníčku v tejto oblasti, a to konkrétne na vzťahovú poradkyňu Michalu Koniarovú, ktorá je členkou Medzinárodnej asociácie profesionálnych vzťahových koučov. Michala ti bude prostredníctvom našej stránky pravidelne prinášať vzťahové témy, ktoré ženy riešia v každodenných životoch, ale aj problémy, s ktorými sa často hanbia zdôveriť svojmu okoliu.

Michala Koniarová

Dnes to bude krátke pojednanie o tom, ako nás nezvládanie sklamania, nenaplnenia a hnevu emočne vzďaľuje od partnera, vzďaľuje od toho, čo chceme, uberá na sile a ničí celý vzťah. Vyskratované poistky sme už vo vzťahu zažili dozaista všetky, veď bez toho to ani nejde, ale ja sa tu skôr budem snažiť o uvedomenie a následné zbavenie sa zlozvyku neustále toho druhého negatívne komentovať.

Budem písať veľa v prvej osobe, pretože sa mi to v mojich vzťahoch tiež stalo a tiež preto, že nechcem navodiť dojem, že sa tu hráme na lepšie a horšie ženy. Niektoré sme proste len dospeli časom, štúdiom a skúsenosťami do uvedomelejšieho štádia.

Príklad bežného správania, ktoré ničí vzťah

Komentujem všetko, čo zas robí zle, upozorňujem, pripomínam, opravujem ho, hádžem medzi nás sarkastické poznámky, veľavravne dvíham obočie, gúľam očami, teatrálne búcham vecami, aj chodiť začnem inak, potom som už ticho, a keď ho nadvihne a ide mi konečne pomôcť, tak tú pomoc pasívne agresívnym spôsobom odmietnem a je zo mňa obeť so slzami v očiach.

Shutterstock

Kým sa pohneme ďalej, jedna dôležitá poznámka. Toto všetko platí aj naopak, existujú aj chlapi, ktorí s týmto správaním majú problém, a dynamika príčin, priebehu a dôsledkov bude veľmi podobná. Takže to pokojne berte ako zas jeden z univerzálnych článkov, aj keď je o ženách.

Čo sa deje u partnera, keď sa takto opakovane správam?

• Cíti sa neschopný, akoby nedokázal urobiť nič správne k mojej spokojnosti.
• Cíti sa ponížený.
• Cíti sa vzdialený a nepochopený.
• Cíti sa nerešpektovaný, neakceptovaný.
• Cíti, že nemôže byť sám sebou.
• Hľadá únik, pokoj a prijatie mimo nášho vzťahu.
• Rezignuje aj na dobré veci, ktoré pre mňa robil.

Shutterstock

Reakcia verzus reflexia

Naše správanie opísané v úvode článku je REAKČNÉ a v drvivej väčšine prípadov NEREFLEKTUJE skutočný stav.

Valcujú nás emócie, zas a znova je tu tá nám dobre známa situácia a my máme potrebu vypustiť paru.

A nielenže máme potrebu, my sme presvedčené, že to je spravodlivé a že si to ten druhý absolútne zaslúži. A preto nestrávime premýšľaním ani sekundu a už to ide na plné bomby!

Naopak, ak by sme sa správali viac REFLEXÍVNE a situáciu chceli zrkadliť objektívnejšie, vzali by sme si čas a odstup, nechali emócie vychladnúť, vzdialili sa od ohniska konfliktu, utriedili si to v hlave, možno skonzultovali situáciu s niekým zvonku a až následne by sme prehovorili k partnerovi. A my takto často aj postupujeme. V práci, v škole, medzi kamarátmi… Tam to dokážeme, lebo sa nás správanie týchto ľudí nikdy nedotkne tak hlboko, na najcitlivejšom mieste a nikdy tak nebolí ako od milovanej osoby.

Shutterstock

Prečo to robíme?

Som presvedčená, že ak chcem niečo zmeniť, najprv si to musím uvedomiť a pochopiť do detailov a hlbšie, prečo sa to deje. Tak poďme na to.

Kritika vždy sedí na vrchole hory poskladanej zo sklamaní, nenaplnených potrieb a túžob. A za kritikou je vlastne vždy schované prianie.

Vychádzajme z toho, že náš partner robí opakovanie niečo, čo sa nám nepáči, čo nás zraňuje, čomu nerozumieme, čo by sme my jemu nikdy neurobili atď, atď…. V týchto situáciách máme pre zjednodušenie na výber dve veľmi rozdielne reakcie:

A) HNEV
B) ZRANITEĽNOSŤ

A prečo si teda vyberáme prvú možnosť oveľa častejšie? Nuž, nie je to ani príliš komplikované.

Shutterstock

Je pre nás jednoducho oveľa bezpečnejšie ostať za barikádou a spoza nej páliť výčitky, trúsiť poznámky a kričať, ako sa pred partnerom, ktorý mi ubližuje, obnažiť, zahodiť zbrane a rozprávať o tom, ako sa skutočne cítime a k už existujúcej bolesti, ktorú prežívame, tak pridať ešte aj riziko, že bude naše odhalené srdce ignorované a nepochopené.

Pýtaš sa, prečo je napriek tomu všetkému možnosť B) lepšia voľba? Jednoducho preto, že so sebou prináša oveľa vyššiu pravdepodobnosť, že dosiahneš, po čom túžiš a uvidíš na druhej strane zmenu.

Od teórie k praxi

Uvediem príklady konkrétnych reakcií riešených najprv reaktívne, popudlivo a s hnevom a potom s využitím sily zraniteľnosti. Samy si odpovedzte, kde cítite, že bude partner viac počúvať a snažiť sa niečo zmeniť.

A) Martin je s Renčou v kine aspoň dvakrát za mesiac alebo chodia do divadla, na koncerty… A ty ma NIKDY nikam nepozveš!
B) Vieš, čo mi chýba? Naše spoločné chodenie do kina. Vždy som to mala strašne rada.

A) Prečo som tu jediná, kto VŽDY umýva riad? Aspoň do kuchyne keby si to doniesol! Ale to chcem asi veľa!
B) Mám za sebou skutočne ťažký deň, veľmi by mi to padlo dobre, ak by si mi dnes pomohol s riadmi po večeri.

A) Ty sa so mnou NIKDY otvorene nerozprávaš. Všetko riešiš iba so svojimi kamošmi. Neviem, prečo ich nepožiadaš, nech ti prídu vyžehliť košele?!
B) Cítim sa vzdialená, mám pocit, že už vôbec nedokážem odhadnúť, čo chceš, chcela by som o tebe vedieť viac a byť ti opäť bližšie ako kedysi.

Ak sa ti to zdá ako príliš veľká výzva, tak na úvod odporúčam zo slovníka aspoň vylúčiť zbytočné hroty vo forme slov NIKDY a VŽDY.

Shutterstock

Áno, áno, počujem ťa a nie je to prvýkrát, čo počúvam dotknuté ženy, ktoré mi hovoria: „Ale, ale veď ja mám pravdu, opakujem mu to už miliónkrát, nič iné si nezaslúži!“ Na toto mám v podstate len jednu odpoveď:

Sama sa musíš rozhodnúť, či chceš mať pravdu, alebo vzťah. Niekedy to ego proste musí ísť bokom.

A aby bol príbeh kompletný, ak budeš pravidelne otvorene a zraniteľne hovoriť o svojich pocitoch a tvoj partner nebude mať snahu ťa pochopiť, pomôcť ti a aktívne sa na vzťahu podieľať, tak potom musíš prebrať za vlastný život zodpovednosť a z takéhoto vzťahu odísť.

Inak tvoje sťažovanie alebo aj správna asertívna a úprimná komunikácia bude už len takým nič neriešiacim folklórom. Kto nepreberá za svoj život zodpovednosť, nemá právo sa naň donekonečna sťažovať a obviňovať zo svojej nespokojnosti stále toho druhého.

Shutterstock
Reagujte!
Grr Grr
0
Grr
Fuuj Fuuj
0
Fuuj
Fňuk Fňuk
1
Fňuk
Jeej Jeej
11
Jeej
Uups Uups
0
Uups
Haha Haha
1
Haha
Woow Woow
3
Woow

Komentuj post a napíš, čo si o tom myslíš!

⬇️

Pridaj komentár

Pre odoslanie komentáru sa musíte prihlásiť. Ak ešte nemáte účet zaregistrujte sa.

Mrkni aj tento článok:
7 vecí, ktoré Japonci nerobia a zvyšok sveta to úprimne fascinuje


Prihlásiť sa

Nemáte účet?
Zaregistrovať sa

reset password

Späť na
Prihlásiť sa

Zaregistrovať sa

Prosím registrujte sa na emefka.sk

Späť na
Prihlásenie
Choose A Format
Personality quiz
Trivia quiz
Dotazník
Príbeh
Zoznam
Meme
Video
Audio
Image

SLEDUJ EMEFKA

NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH

SLEDUJ NA INSTAGRAME