Väčšina z nás ich miluje, no v každej vzorke ľudí sa nájde ten jeden Fred Flintstone, ktorý mačku dovnútra pustí iba pod nejakou veľmi krutou hrozbou.
Odporcovia domácich miláčikov na to môžu mať svoje dôvody, ktorých hojnosť sa nájde v nasledujúcich riadkoch, no pomedzi ne nájdeš v tomto článku aj kopu opačných názorov a dôkazov, že domáci miláčikovia sú skutočne úžasní a nenahraditeľní.
Snaha sa cení
A minimálne dvakrát tak, ak je to snaha psa:
Moja polovička a ja sme sa snažili našu havkáčku odnaučiť robiť bordel, predovšetkým s toaletným papierom. Neboli sme si istí, či naše pokusy o pokrok niekam vedú, až kým sme sa jedného dňa po pár hodinách nevrátili domov.
Na zemi bola rolka toaleťáku, na ktorej bol asi meter papiera narolovaný všelijako, lajbavo a nakrivo. Našli sme pre to jediné vysvetlenie – nechcela, aby sme sa nahnevali, tak ho po jej papierových radovánkach jednoducho narolovala naspäť.
Lepkavá pomsta
Mačky sú zmrdi – a z času na čas na to aj doplatia:
Náš kocúr je úplný ignorant – na drahé mačacie hračky kašle, oveľa viac ho zaujíma presne to, čo by vôbec nemuselo. Raz našiel v kuchynskej linke rolku lepkavej pásky na chytanie múch a, absolútne netušíme ako, dokonale sa do nej zamotal.
Našli sme ho ležať uprostred miestnosti zviazaného ako zlodeja prichyteného počas lúpeže, dvojice láb prilepené o seba a chvost trčiaci z tlstého tela premotaný pomedzi ne najabsurdnejším možným spôsobom. Musel mať traumu, a ešte trikrát takú z toho, ako sme sa pri jeho vyslobodzovaní rehotali.
Nerob chyby
Lebo ak budeš nedôsledný, možno ťa bude doživotne zosmiešňovať aj vták:
Mali sme papagája, ktorý zbožňoval opakovať. Mama často hrávala na klavíri a veľmi rád ju pri tom počúval. Keď sa pomýlila, skočila o dva takty späť a zahrala ich znovu, bez chyby. V jednej jej obľúbenej skladbe však často robila jednu konkrétnu chybu, skoro vždy presne tú istú… a náš papagáj sa naučil pískať melódiu tejto skladby aj s chybou, aj so skokom dva takty späť, aj s opravou.
Mačka inštalatérka
Priznať sa pred celou rodinou, že mačkina smrť je tvoja chyba? Veľa šťastia…
Bolo to počas rekonštrukcie nášho domu – išli sme na víkend preč a nechali sme našu mačacinu doma. Keď sme sa vrátili, nebolo po nej ani stopy. Uvedomil som si, že som nechal o stenu opretý rebrík, ktorý viedol priamo k ventilačnému potrubiu. Po dôkladnej analýze som nad rebríkom našiel škrabance od pazúrikov.
Trklo mi, že v najbližších hodinách budem z potrubia pravdepodobne vyťahovať mŕtvolu. A hneď ako som si pomyslel, že to budem navyše musieť vysvetliť žene a trojročnému decku… na mňa vykukli dve mačacie oči, ktorých pohľad mi vravel len jedno: „Za to, že žijem, ma teraz poď dať dole.“
Nie všetci majú rozum
Tento by prehral aj boj o titul najväčšieho mamľasa:
Mali sme zvláštneho psíka. Veľmi rád oblizoval ľad, ktorý sa formoval na dverách našej total-not-working-no-frost mrazničky, a robil to vždy, napriek tomu, že sa o to vždy prilepil a potreboval pomoc. Tiež si zjedol vlastný pelech a potom ešte pár týždňov kakal kúsky látky.
Najviac však zabodoval, keď sme ho prvýkrát vzali k jazeru, rozbehol sa do vody a jednoducho bežal ďalej. Vo vode, po dne. Nechápem, ako mu mohlo nenapadnúť plávať. Keby sa po pár sekundách vynoril, neprestali by sme sa smiať. Otec mu však musel ísť zachraňovať prdel.
A poučenie znie…
… neznie. Táto trúba sa nikdy nepoučí:
Jedného dňa u nás napadlo krásnych 20, možno 25 centimetrov snehu a moja statočná mňaukáčka sa vydala na dobrodružstvo. Ako vždy. Ona sama veľmi dobre vie, že nenávidí sneh, napriek tomu vždy využije možnosť vytočiť ma. Vybehne von, rozbehne sa, skočí do hlbokého snehu, začne nahlas mrnčať a čaká, kým ju prídem zobrať dnu.
Chvíľu som sedel neďaleko nej, čakal som, kým sa poučí, ale srdcervúci mňaukot ma presvedčil. Povedal som si, oukej, si moja, ľúbim ťa, aj keď ma asi neznášaš, ale čo už s tebou… a o hodinu to spravila zase. Presne to isté. Fakt ďakujem.
Chlpatá munícia
Všetci vieme, že čím menší pes, tým agresívnejší:
Keď som bol mladší, mali sme čivavu, ktorá vážila necelé dve kilečká, aj to s mokrou srsťou. Jedného dňa sme sedeli s celou rodinou v obývačke a pozerali nejakú rodinnú komédiu. Moja sestra veľmi zbrklo otvorila rozťahovacie kreslo a operadlo na nohy sa vysunulo tak rýchlo, že vystrelilo ničnetušiaceho prísediaceho hava cez celú obývačku ako delovú guľu. Nikdy na to nezabudnem – bolo to ako pozerať dve komédie naraz.
Padá mačka, želaj si niečo
Možno by si si mal želať, aby to konečne prestala robiť:
Náš kocúr bol bizarný tvor. Keď som bol tínedžer, často som ho vídaval na streche. Bolo to cool, no problém bol v tom, že keď sa k nemu niekto priblížil (stačilo tak na desať metrov), prevalil sa na chrbát.
Keď ležal na zemi, ničomu to neprekážalo, ale kombinácia okolností kocúr na streche plus človek nablízku viedla len k jednému: kocúr na zemi plus človek vydesený hrozivým zvukom zdrúzgania sa kocúra na zem. A stalo sa to dvakrát, a trikrát, a osemnásťkrát, a nikdy sa nezabil. V podstate to bolo šťastné kocúrisko.
