Deti, obzvlášť tie menšie, majú tendenciu vyvádzať a robiť všelijakú neplechu. Na tom nie je vôbec nič nezvyčajné, naopak, patrí to k neoddeliteľnej súčasti ich vývoja. Hoci je pravda, že často svojimi nápadmi privádzajú rodičov do zúfalstva.

Kreslia po stenách, vytrhávajú strany z kníh, lezú do záchodovej misy, prípadne sa váľajú v kalužiach či blate. Zaujímavé ale je, že deti majú tendenciu robiť neplechu najmä vtedy, keď sú s nimi ich rodičia, prípadne sú nablízku. Keď sú decká osamote, prakticky vôbec sa do podobných bláznivých nápadov nevrhajú. Možno to znie na prvý pohľad zvláštne, ale v skutočnosti to má celkom logické vysvetlenie.

Rodičia znamenajú bezpečie

Prítomnosť rodičov, alebo aspoň jedného z nich (najčastejšie matky) pre dieťa predstavuje bezpečie. V prítomnosti mamičky sa cítia pohodlne a bezpečne. Majú teda odvahu púšťať sa do nezvyčajných nápadov. Ukazujú tým svoju zraniteľnosť, ale v podvedomí vedia, že sa nemusia obávať, pretože ich mama je stále na blízku a v prípade problémov im pomôže. Zároveň treba dodať, že platí to, čo sme nadniesli už vyššie: bláznivosť a neposlušnosť je pre deti typická.

Obzvlášť sa môže prejaviť vtedy, keď sú decká nútené správať sa slušne (napríklad na návšteve či v prítomnosti iných ľudí). Akonáhle ale táto udalosť pominie, deti robia jednu hlúposť za druhou. Je to práve z dôvodu, že sa predtým správali slušne a rezervovane. Musia teda nahromadenú energiu vybiť. Svojimi lapajstvami si ale deti zároveň testujú hranice toho, kam až môžu zájsť. Je mimoriadne dôležité tieto hranice stanoviť, pretože bez nich sa môže dieťa cítiť nepohodlne a dostať sa do potenciálne nebezpečných situácií.

Upútanie pozornosti a manipulácia

Ich neposlušnosť môže byť tiež svojskou snahou o získanie pozornosti. S takýmito prípadmi sa stretávame najmä vtedy, keď má dieťa súrodenca (či viac súrodencov). Vtedy má tendenciu súťažiť s ním o pozornosť matky. Nemusí však ísť výhradne o súrodencov, ale aj o domácich miláčikov či iných dospelých, prípadne o zamestnanie.

Ako najrýchlejšie upútať po krk zamestnanú matku, ktorá pracuje v home office? Správne, napríklad tým, že si na tvár dieťa natrie Nutellu a s úsmevom sa ukáže mamičke. Hoci si za to často vyslúžia prednášku o tom, že sa majú správať slušnejšie, ich misia je splnená. Upútali pozornosť rodiča!

V niektorých prípadoch sa ale môžeme stretnúť aj s obratnou detskou manipuláciou. Deti sa totiž niekedy majú tendenciu správať neposlušne vtedy, keď chcú od rodiča niečo dosiahnuť. Či už ide o novú hračku, oblečenie alebo nejakú pochúťku. Dieťa často vytúženému cieľu prispôsobuje svoje správanie.

Napríklad, keď mamička povie svojmu potomkovi, že sladkosť dostane až po večeri, dieťa môže vyhlásiť niečo v zmysle: „Nemám ťa rád! Nikdy mi nič sladké nedáš, večeru nezjem!“ Toto je príklad jasnej manipulácie. V takej chvíli je dôležité nepodľahnúť a nedať dieťaťu okamžite to, po čom túži. Zapamätá si to a nabudúce túto taktiku skúsi znovu.