Vraj videli nebo či Ježiša. Čo je fenomén zážitku blízkej smrti a aké o ňom máme svedectvá?

Ako sa na tieto tvrdenia pozerajú vedci?

Zdroj: Shutterstock

Smrť čaká na každého z nás. Existuje však život po nej? Tejto otázke sme sa venovali aj v našom samostatnom článku. V ňom sme sa tiež okrajovo dotkli fenoménu, keď sa ľudia dostali do tesnej blízkosti smrti. Následkom rôznych nehôd sa napríklad ocitli v kóme a od smrti ich delili často len sekundy.

Iní sa zase dostávali do takzvanej klinickej smrti, ale na poslednú chvíľu sa ich podarilo zachrániť. Mnohí z nich následne tvrdili, že keď boli v bezvedomí, prežili neuveriteľné veci. Ocitli sa napríklad v tuneli, na ktorého konci bolo svetlo, pred očami im prebehol celý život a niektorí z nich dokonca stretli svojich mŕtvych blízkych či náboženské postavy.

Tento fenomén sa nazýva zážitok blízkej smrti (near death experience) a už dlhé roky sa oň zaujímajú neurológovia, psychológovia, psychiatri, ale aj ezoterici či predstavitelia rôznych náboženských smerov. Ich vysvetlenia tohto podivného fenoménu sú ale často diametrálne rozdielne.

Shutterstock

Tunel plný svetla

Zážitok blízkej smrti je definovaný ako psychologický fenomén, pri ktorom má daná osoba silný pocit, že prichádza smrť, resp. že je po smrti. Tento pocit je zároveň sprevádzaný ďalšími javmi. Ľudia napríklad cítia nielen to, že sú mŕtvi, ale tiež to, že ich vedomie ďalej pracuje. Môžu mať pocit, že sa oddeľujú od svojho fyzického tela a „vznášajú“ sa nad ním. Často vidia zhora celú miestnosť, svoje telo na posteli či blízkych okolo nej.

Častý je aj vstup do tmavého tunela. Na jeho konci vidno jasné svetlo, ktoré daného človeka láka a on sa k nemu chce dostať. Na ceste k nemu sa človek môže stretnúť so svojimi zosnulými rodinnými príslušníkmi, ale napríklad aj s Ježišom Kristom.

Shutterstock

Výpovede ľudí, ktorí tento zážitok prežili, zároveň popisujú stavy ohromného pokoja a blaha. Objavujú sa v nich aj zmienky o žiarivom svetle, ktoré človeka pohlcuje a z ktorého je cítiť nekonečnú lásku. Toto svetlo sa často zosobňuje s Bohom.

Dotyčným sa zvykne aj v krátkom čase pred očami prehrať celý ich doterajší život. Hoci si človek uvedomuje, že je mŕtvy a odchádza do iného sveta, má príjemné pocity a často sa ani nechce vrátiť do svojho fyzického tela. V určitom bode sa ale človek musí sám rozhodnúť, či sa vráti, alebo definitívne zomrie. A hoci mnohí s návratom váhajú, napokon sa preň predsa len rozhodnú. Nasleduje návrat do fyzického tela a prebratie sa na nemocničnej posteli.

História a ďalšie tvrdenia

Zážitok blízkej smrti zrejme ako jeden z prvých popísal geológ Albert Heim niekedy v roku 1892. Odvolával sa na svedectvá rôznych pracovníkov v baniach, ale aj horolezcov či vojakov. Tí všetci sa počas svojho života dostali do momentu, keď sa nad nimi vznášala smrť a pociťovali veľmi podobné pocity, ako sme popísali vyššie. Výraznejšie sa týmto javom začali psychológovia zaoberať až koncom 60. rokov 20. storočia.

Shutterstock

Medzi prvými vedcami, ktorí sa zážitku blízkej smrti venovali, bola psychiatrička Elisabeth Kubler-Ross. Svoje zistenia zhrnula vo svojej knihe On Death and Dying (vyšla aj v českom preklade pod názvom O smrti a umírání), kde sa okrem toho venovala aj smrti ako takej a zármutku, ktorý z nej plynie.

O masívny záujem o zážitky blízkej smrti sa postaral kontroverzný psychiater Raymond Moody, ktorý v roku 1975 napísal bestseller Life After Life (Život po živote). Moody sa týmto zážitkom venoval dlhé roky a vysvetľoval si ich ako dôkaz toho, že život po smrti nekončí.

Tvrdil, že na základe rozhovorov s ľuďmi, ktorí mali tieto zážitky, nemá „ani tú najmenšiu pochybnosť, že život po smrti pokračuje“. Jeho závery sa ale stretli s odmietnutím ostatných vedcov. Podľa nich Moody neberie do úvahy mnohé racionálne vysvetlenia tohto fenoménu.

Dôkaz posmrtného života?

S Moodym ale – zdá sa – súhlasia aj mnohé náboženské autority. Podľa nich ide o jednoznačný dôkaz existencie Boha, neba a vôbec posmrtného života. Viacero ľudí, ktorí zážitok blízkej smrti zažili, má rovnaký názor. O svojej skúsenosti niektorí z nich napísali aj úspešné knihy, v ktorých tvrdili, že sa stretli s Ježišom, boli v nebi a napokon sa vrátili do svojho tela. Populárnou sa stala napríklad kniha 90 minút v nebi od Dona Pipera a Cecila Murpheyho, ktorá bola neskôr aj sfilmovaná.

Shutterstock

Bill Wiese zase napísal knihu 23 minút v pekle, v ktorej tvrdil, že sa po zážitku blízkej smrti dostal na prah samotného pekla. Videl milióny zatratených ľudí, ktorí kričali v agónii. Následne sa stretol s Ježišom, ktorý mu prikázal, aby ľuďom na Zemi prezradil, že peklo naozaj existuje. Kniha sa dočkala odsúdenia nielen od neveriacich, ale dokonca aj od viacerých kresťanov. Podľa nich ide o nezmyselný a ničím nepodložený výmysel.

Ďalšou úspešnou publikáciou bola kniha Nebo nie je výmysel od Todda Burpa a Lynn Vincent, ktorá bola tiež sfilmovaná. V tomto prípade zážitok blízky smrti prežil 3-ročný Cotton Burpo. Ten tvrdil, že sa stretol s Ježišom, ktorý v nebi jazdil na dúhovo sfarbenom koni, a videl aj anjelov či Pannu Máriu.

Kritici knihu väčšinou považujú za podvrh, keďže neexistujú žiadne lekárske záznamy, že by sa Cotton naozaj ocitol v klinickej smrti. Kniha je podľa nich (ako drvivá väčšina podobných publikácií) len kresťanskou propagandou.

Čo na to vedci?

Ako sa teda na tento fenomén pozerajú vedci? Skúmali ho vôbec? Áno, skúmali a nie raz. Na tému zážitkov blízkych smrti vzniklo mnoho štúdií a pozorovaní. Vedecký konsenzus tieto prípady rozhodne nepovažuje za relevantný dôkaz posmrtného života. Naopak, odborníci upozorňujú, že zážitky blízke smrti sa dajú vysvetliť vlastne veľmi prosto.

Shutterstock

Podľa nich ide skrátka o prejav mozgovej činnosti, ktorá je nejakým spôsobom narušená (ako to pri nehodách často býva). Môže to byť spôsobené nedostatočným okysličením mozgu a stúpaním oxidu uhličitého v krvi. V takých prípadoch často dochádza k veľmi živým halucináciám, keď sa zároveň vo veľkom uvoľňujú endorfíny, ktoré spôsobujú pocity šťastia, blaha či pokoja.

Vedci uviedli, že podobný efekt je možné veľmi jednoducho vyvolať aj podaním určitých drog, ktoré majú halucinogénne účinky. Poukázali tiež na to, že tendenciu vidieť náboženské postavy majú najmä ľudia, ktorí už predtým boli veriaci. Je tu však aj skupina ľudí, ktorí sa ocitli v kóme či klinickej smrti, ale podľa vlastných slov nevideli a necítili vôbec nič.

Odborníci zároveň zdôrazňujú, že vedomie bez tela nemôže prežiť. Je pevne naviazané na činnosť mozgu. To znamená, že ak náš mozog prestane fungovať, vedomie zanikne. Žiadny ďalší život teda nie je možný.

Shutterstock

Podobné stavy dokážu vyvolať aj drogy

Neurovedec a popularizátor vedy Sam Harris sa fenoménom zážitku blízkej smrti zaoberal a analyzoval niekoľko tvrdení ľudí, ktorí ho prežili. Špeciálne sa zameral na tvrdenie neurochirurga Dr. Ebena Alexandera, ktorý sa v minulosti ocitol v kóme a jeho duša sa vtedy preniesla priamo k Bohu. Jeho zážitky boli podobné, ako sme napísali vyššie. Tvrdil, že preňho ide o dôkaz existencia neba, hoci predtým bol kovaným skeptikom. O svojej skúsenosti napísal aj knihu Proof of Heaven.

Harris ale tieto tvrdenia odmieta ako absurdné. Podľa neho ide v týchto prípadoch o očividné halucinácie, ktoré vyvoláva poškodený mozog. „Alexander zjavne nevie nič o tom, ako pôsobia na ľudský mozog psychedeliká,“ uviedol Harris. „Vízie toho druhu, ktoré vyzerajú, že trvajú veky, v skutočnosti zaberú len málo biologického času.

Na rozdiel od LSD a ďalších dlhodobo pôsobiacich psychedelík, halucinogén DMT mení vedomie len na pár minút. Alexander mal dosť času, aby prežil svoju vizionársku extázu, keď sa prebúdzal z kómy. Či už jeho neokortex bol v procese reštartu, alebo nie.“

Shutterstock

Dodal, že podobné stavy dokáže vyvolať napríklad droga ketamín, ktorá sa v medicíne používa ako anestetikum. „Väčšina vedcov si myslí, že účinky psychedelík indikujú, že mozog je nejako zapojený do produkcie vizionárskych stavov, o ktorých hovorí Alexander,“ dodal Harris. „Problém je v tom, že Alexanderove závery sú založené na niekoľkých veľmi obvyklých chybách v argumentácii a medzerách v jeho chápaní.“

Zážitok blízkej smrti ako téma vo filmoch

Faktom ale je, že výskumy na tému zážitku blízkej smrti stále prebiehajú a hoci vedci ešte nemajú odpovede na všetky otázky, vysvetlenie, že ide len o prejavy porušeného mozgu, im pripadá najlogickejšie. Na druhej strane tu ale máme aj veľa ľudí, ktorí sa rozhodli veriť skôr paranormálnym vysvetleniam či tomu, že tieto zážitky dokazujú existenciu života po smrti.

Zážitok blízky smrti sa stal aj témou mnohých filmov. Spomínali sme už napríklad kresťansky ladené diela 90 minút v nebi či Nebo nie je výmysel. Okrem toho sme sa s ním mohli stretnúť aj v horore Vzkriesenie démona, sci-fi The Discovery, sci-fi horore Hráči so smrťou či animáku Duša. Ako ústrednú tému si ho zvolilo aj niekoľko dokumentárnych filmov, napríklad The Undertaking či The Day I Died.

Reagujte!
Grr Grr
0
Grr
Fuuj Fuuj
1
Fuuj
Fňuk Fňuk
1
Fňuk
Jeej Jeej
3
Jeej
Uups Uups
0
Uups
Haha Haha
0
Haha
Woow Woow
23
Woow

Komentuj post a napíš, čo si o tom myslíš!

⬇️

Pridaj komentár

Pre odoslanie komentáru sa musíte prihlásiť. Ak ešte nemáte účet zaregistrujte sa.

Mrkni aj tento článok:
Spoznal by si ich? Takto vyzerali známe mužské celebrity v 90. rokoch


Prihlásiť sa

Nemáte účet?
Zaregistrovať sa

reset password

Späť na
Prihlásiť sa

Zaregistrovať sa

Prosím registrujte sa na emefka.sk

Späť na
Prihlásenie
Choose A Format
Personality quiz
Trivia quiz
Dotazník
Príbeh
Zoznam
Meme
Video
Audio
Image

SLEDUJ EMEFKA

NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH

SLEDUJ NA INSTAGRAME