Hry dnes hrajú mladí aj starí, muži aj ženy. Hranie získalo masový charakter a je len málo ľudí, ktorí by si aspoň raz za čas nezahrali. Takíto nenároční a príležitostní hráči vnímajú hry ako jednu z mnohých voľnočasových aktivít. Fungujú ako normálni ľudia, do hier neinvestujú veľa času ani emócií.
Na druhej strane stojí skúsený gamer, pre ktorého sú hry život. Volajme ho pro, veterán, hardcore hráč. Nič pre neho nemá väčšiu cenu ako hry. Chce vyhrávať, chce získavať achievementy a urobí všetko, aby to dosiahol! Aký je medzi týmito dvomi druhmi hráčov rozdiel?
1.
Bežný hráč si hru vychutnáva vlastným tempom. Veterán sa do hry vrhne celou svojou dušou a ocitá sa v tranze, v ktorom okolitý svet neexistuje. Emócie sú nabudené a zmysly pracujú na maximum!
2.
Radový hráč nemá problém najesť sa civilizovane. Hardcore hráč do seba nahádže všetko, čo mu príde pod ruku a zasviní pri tom celú izbu. Občas mu v ústach skončia aj náhodné nejedlé predmety. Čo už. Kde sa rúbe les, tam lietajú triesky…
3.
Príležitostný hráč dodržiava základy osobnej hygieny. Pro si nemôže odbehnúť… bez jeho prítomnosti by sa toho mohlo toľko udiať!
4.
Nováčik cheaty nepozná alebo má morálne zábrany ich použiť. Skúsený hráč ich nepotrebuje, ale pozná ich lepšie ako telefónne čísla svojich najbližších.
5.
„Ahoj! Jasné, že mám čas, len som sa hral…“ vs. „TERAZ NEMOOOŽEM, SOM UPROSTRED MATCHU… NIE, NEDÁ SA TO ZAPAUZOVAŤ… ĎAKUJEM, PRÁVE MA KVÔLI TEBE ZABILI!!!“
6.
Pre obyčajného gamera prehra znamená, že asi nie je taký dobrý. Je smutný, ale verí, že nabudúce sa mu bude dariť lepšie. Pre veterána nastáva čas vraždiť.
